Pred rokom 1989:
Pán Novák sa vracia domov z práce, bohužial si zabudol doklady doma.
Náhodou ho zastaví polícia, a kedže sa nevie legitimovať, okamžite na stanicu preveriť a vyšetrovačka.
-Volám sa Novák, bývam na Palárikovej 5. Spýtajte sa domovníka preboha!
Za polhodinu sa policajti vrátia s tým, že tam nijaký Novák nebýva.
Takže dostane nakladačku, aby sa priznal a zisitilo sa čo je za rozvratný živel. Keď už je zmlatený do modra, náhodou vojde do miestnosti nadporučík. Keď vidí dobitého chudáka vyletí z neho:
-Peter, preboha, čo si vyviedol !?
-Vy ho poznáte pan nadporučík ?
-Jasné, spolužiak zo základnej, Peter Novák, tuším býva na Palárikovej.
Pán Novák sa teda dobity vracia domov, keď je pred vchodom domu vybehne domovník.
-Pán Novák, preboha, rýchlo zmiznite! Hľadala vás tu polícia, ale ja som vás zaprel..
Je to zlým štýlom podané takže vtip nie je taký uderny a smiešny.
Ale rovnakú pointu som videl v poľskom filme krátko po 89
Poviedka sa volala asi že Podržal suseda.
Poľsko 80. roky výnimočný stav, zákaz nočného vychádzania.
Chlapík zháňa večer pôrodnika svojej žene. Chytia ho vojaci blízko domu, tak vysvetli situáciu. Tak naveľa, naveľa sa dá vojak obmakcit a zájde si neďaleko do domu overiť pravdivosť výhovorky, že potom by sa vykaslal na porušenie zákazu a prizmurit oko, opýta sa suseda, či tam býva pan XY a ten ho zaprie, vojak vyjde von a o chvíľu sa ozve salva.
A potom som to veľakrát čítal ako tento vtip.
Tmiro, máš pravdu, ja som si tiež na ten film spomenula.
pamätám si podbný poľský film, chlapíkovi sa narodilo dieťa tak oslavoval akurát v deň keď umrel stalin, tak ho policia zastavila a že čo sa veselí keď je taký smutný deň a už to išlo...